Vatikán 22. novembra (RV) Udržujte sviežosť charizmy, rešpektujte slobodu ľudí a vždy sa usilujte o spoločenstvo – to sú tri piliere, na ktoré pápež František poukázal v príhovore asi 350 účastníkom Tretieho svetového kongresu cirkevných hnutí a nových spoločenstiev počas dnešnej audiencie. Na pozvanie Pápežskej rady pre laikov zúčastnení delegáti počas trojdňového stretnutia uvažovali nad témou „Radosť z evanjelia, misionárska radosť“, inšpirovanou apoštolskou exhortáciou Evangelii gaudium. Kongres sa konal v Pápežskom medzinárodnom kolégiu Maria Mater Ecclesiae. Pri predchádzajúcich kongresoch, ktoré sa konali v rokoch 1998 a 2006, sa so zástupcami hnutí podobne stretli pápeži Ján Pavol II. a Benedikt XVI.

Ako povedal Svätý Otec pri dnešnej audiencii v Klementínskej sále, konverzia a poslanie sú dva ústredné a úzko prepojené prvky. Zdôraznil, že hnutia a nové spoločenstvá sú vo fáze cirkevného dozrievania, ktoré si vyžaduje priebežnú konverziu, aby sa evanjelizačné úsilie stávalo čoraz plodnejším. Zdôraznil tak potrebu udržiavať „sviežosť charizmy“ a upozornil na pokušenie vystačiť si sami, v skostnatených schémach, zabezpečených, ale neplodných. Hovoril o „pokušení uzavrieť Ducha Svätého do klietky“ a po pripomenutí myšlienky zo svojej exhortácie Evangelii gaudium, že „skutočnosť je dôležitejšia než idea“ (porov. EG 231-233) vyslovil tieto slová:

„Ak sa formy a metódy obhajujú samoúčelne, stávajú sa ideologickými, ďaleko od reality, ktorá je v neustálom vývoji, uzavreté novosti Ducha, a nakoniec udusia samotnú charizmu, ktorá im dala vznik. Je potrebné vždy sa vracať k prameňom chariziem a tak znovu objavíte impulz, ako sa postaviť k výzvam.“

Pomenovanie „hnutie“ vyjadruje pohyb. Ako povedal Svätý Otec, aby hnutia zostali hnutiami, nie iba „skupinkami“, musia byť vždy v pohybe: „Vždy na ceste, vždy v pohybe, vždy otvorené prekvapeniam Boha, ktoré sú v súlade s prvou výzvou hnutia, so zakladajúcou charizmou.“

Druhý bod, pri ktorom sa pápež František pristavil, je spôsob ujímania sa ľudí, najmä mladých, vzhľadom na to, že dnes sme všetci súčasťou zraneného ľudstva, a že všetky výchovné inštitúcie, a najmä rodiny, majú vážne ťažkosti. Pápež pripomína skutočnosť, že dnešný človek má ťažkosť robiť vlastné rozhodnutia, a teda má tendenciu delegovať na iných dôležité životné rozhodnutia. Toto musia hnutia správne zohľadniť:

„Je potrebné dať si pozor na pokušenie zastupovať úlohu, ktorá patrí slobode jednotlivcov a riadiť ich bez vyčkania na to, aby skutočne dozreli. Každá osoba má svoje tempo, kráča vlastným spôsobom a na tejto ceste ich máme sprevádzať. Mravný či duchovný pokrok dosiahnutý tlačením na nezrelosť ľudí je zdanlivý úspech, odsúdený na fiasko. Radšej menšie počty, ale tak, že to bude bez snahy o senzáciu. Kresťanská výchova si naopak vyžaduje také sprevádzanie, ktoré vie mať trpezlivosť s tempom každého, tak ako ju má Pán s každým z nás. Pán má s nami trpezlivosť! Trpezlivosť je jedinou cestou, ako skutočne milovať a privádzať ľudí k úprimnému vzťahu s Pánom.“

Svätý Otec ďalej pripomenul tretí pilier – spoločenstvo:

„Nezabúdajme, že najvzácnejším dobrom, pečaťou Ducha Svätého, je spoločenstvo. Ide tu o najvyššiu milosť, ktorú nám Ježiš vydobyl na kríži, milosť, ktorú ako zmŕtvychvstalý pre nás neúnavne vyprosuje, keď ukazuje svoje oslávené rany Otcovi: «Aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal» (Jn 17,21). Aby svet uveril, že Ježiš je Pán, musí medzi kresťanmi vidieť spoločenstvo, nie ohováranie, rivalitu a
ohováranie, ‚terorizmus ohovárania‘. Prosím vás, ak vidno tieto veci, ako možno evanjelizovať?“

V tejto súvislosti pápež František pripomenul ďalšiu myšlienku z Evangelii gaudium:

„Pamätajte na tento ďalší princíp: «Jednota prevažuje nad konfliktom» (porov. EG 226-230), pretože brat zaváži omnoho viac než naše osobné pozície: za neho Kristus prelial svoju krv (porov. 1 Pt 1,18-19), za moje idey neprelial nič! Opravdivé spoločenstvo potom nemôže v hnutí alebo novej komunite existovať, ak sa nezačleňuje do väčšieho spoločenstva, ktorým je naša Svätá Matka hierarchická Cirkev.“

Vzápätí Svätý Otec pripomenul ďalšiu zásadu zo svojej exhortácie:

«Celok je viac ako časť» (porov. EG 234-237) a časť má zmysel vo vzťahu k celku. Navyše, spoločenstvo spočíva aj v spoločnom a jednotnom konfrontovaní sa s najdôležitejšími otázkami, ako je život, rodina, mier, boj proti chudobe vo všetkých jej podobách, sloboda náboženského vyznania a výchova. A zvlášť sú hnutia a komunity povolané spolupracovať, aby prispeli k liečeniu rán vytvorených globalizovanou mentalitou, ktorá stavia do centra konzum, zabúdajúc na Boha a základné hodnoty existencie.“

Pápež František potom účastníkom Tretieho svetového kongresu cirkevných hnutí a nových spoločenstiev zosumarizoval návod na dosiahnutie cirkevnej zrelosti:

„Pre dosiahnutie cirkevnej zrelosti teda udržujte – opakujem to – sviežosť charizmy, rešpektujte slobodu osôb a hľadajte vždy spoločenstvo. Nezabúdajte však, že pre dosiahnutie tohto cieľa musí byť obrátenie misionárskym: sila na prekonanie pokušení a nedostatkov prichádza z hlbokej radosti z ohlasovania evanjelia, ktorá tvorí základ všetkých vašich chariziem. Totiž, «keď Cirkev pozýva na úlohu evanjelizovať, nerobí nič iné než to, že kresťanom ukazuje pravý dynamizmus ich osobnej realizácie» (EG 10), pravú motiváciu pre obnovu ich života pretože misia je účasťou na poslaní Krista, ktorý nás pri evanjelizácii vždy predchádza a vždy nás sprevádza.“

Svätý Otec v závere poukázal na bohaté ovocie, ktoré hnutia a komunity „priniesli Cirkvi a celému svetu, a v budúcnosti prinesú ešte väčšie s pomocou Ducha Svätého, ktorý vždy vzbudzuje a obnovuje dary a charizmy.“ Napokon obrátil pozornosť k Panne Márii:

„Teraz vás prosím, všetkých spoločne, modliť sa k Panne Márii, ktorá mala túto skúsenosť zachovania sviežosti prvého stretnutia s Bohom, aby ste napredovali s pokorou, ale vždy kráčali, rešpektujúc tempo jednotlivých ľudí. A tiež aby vás nikdy neomrzelo mať toto misionárske srdce.“

Zdroj: www.tkkbs.sk