Vatikán 24. decembra (TK KBS) Drahí krajania, posielam vám všetkým srdečný pozdrav z Večného mesta a žičím vám pokoj a radosť na Sviatky narodenia Ježiša Krista. Pán mi doprial možnosť zažiť vianočné obdobie alebo aj sviatky na rôznych svetadieloch, v kresťanských i nekresťanských krajinách, v tropickej horúčave aj v mrazivom povetrí, na snehu alebo blízko zeleného pralesa, na modernom japonskom letisku alebo pri zájazde do palestínskej pustatiny pri Betleheme. Všade boli iné okolnosti, ale aj v nekresťanských krajoch poznajú „narodeniny Zakladateľa kresťanskej viery“ aspoň z medzinárodne známych piesní, ako je napríklad anglická „Jingle bell“, alebo svetoznáma „Stille Nacht“ –„Tichá noc“. Cez tieto cestičky sa zvesť o Ježišovi dostáva, napriek komerčnej konfúzii, do povedomia moderného sveta. Vianoce značia pre všetkých ľudí čosi tajomné, ba pre mnohých aj posvätné.

Aj na Slovensku prežívate vianočné sviatky s podobnými pocitmi, ktoré sa stali ľudskými aj pre tých, ktorým betlehemské Dieťa máločo hovorí. Všetci však cítia, že sú to milé sviatky, najmä pre rodiny a pre priateľské vzťahy. Značia prelom v každodenných starostiach a vo všednom zhone. Výmena darčekov má prinajmenej tento význam.

Tajomstvo Vianoc má však hlbšie korene. Vianoce nie sú pekná, povzbudivá rozprávka pre malé deti, bájka ako mnohé iné. My si pripomíname historickú udalosť a osobu. Správu o narodení toho zvláštneho Dieťaťa opísal vzdelaný evanjelista Lukáš vo svojom evanjeliu ako keby písal nejakú kroniku. Udal podrobnosti, ale nevynechal ani mimoriadne okolnosti, ktoré sprevádzali túto jedinečnú udalosť, ktorá sa stala v onej historickej noci na betlehemských pastvinách. Stalo sa to počas súpisu ľudu v celej rímskej ríši, ktoré nariadil cisár August. Aj mladý pár z Nazaretu, tesár Jozef s manželkou Máriou, sa vybrali do mesta Betlehema, odkiaľ pochádzali. V návale ľudí nenašli miesto na prenocovanie a tak sa utiahli von z mesta, do maštaľky pre zvieratá. Tam Mária porodila svojho syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ. Až potade je to celkom normálny príbeh dvoch chudobných mladých ľudí.

Tu však sa scéna premení. Neďaleko mesta sa nachádzali pastieri so svojím stádom. Naraz ich osvietilo svetlo z neba. Nebeský posol im oznámil veľkú novinu pre celé ľudstvo: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom. Dnes sa vám v Dávidovom meste (Betleheme) narodil Spasiteľ“. Anjeli, poslovia z neba, pritom ohlásili, čo to narodenie znamená a že to Dieťa je Spasiteľ všetkých ľudí, ktorý pre všetkých prináša pokoj, oslobodenie, vykúpenie a spásu, svetlo a radosť. Preto anjeli oznamovali: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2, 10-13). Takto Boh vstúpil do našej ľudskej histórie, nebo zostúpilo na zem, Božie svetlo osvietilo všetky časy.

Lebo betlehemské Dieťa nie je ako ostatné deti: v ňom sa „Boh stal človekom“; ako hovorí sv. Ján evanjelista, Božie „Slovo (čiže druhá božská osoba) sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1,14). Vtelenie Božieho Syna a jeho narodenie je najdôležitejšou udalosťou ľudských dejín, je stredobodom celej histórie. Osobu malého Ježiša, ktorého porodila mladá dievčina z Nazaretu, možno úplne pochopiť len vtedy, keď uveríme, že je to Boží Syn, ktorý vzal na seba našu, teda ľudskú prirodzenosť a stal sa jedným z nás, vo všetkom podobný nám okrem hriechu. Priniesol nám vyslobodenie z hriechu, čiže spásu pre všetkých, ktorí ho prijali alebo prijmú. Ako to hlboko vyjadril sv. Pavol, v Ježišovi „zjavila sa Božia milosť, ktorá prináša spásu všetkým ľuďom“ (List Títovi 2,11).

V betlehemskom Dieťati sa prejavila Božia láska ku všetkým ľuďom, teda aj k nám. V ňom sa aj našej generácii, aj nám osobne „zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa a jeho láska k ľuďom“, ako hovorí doslova sv. Pavol (Tít 3,4). Prejavila sa takmer citeľne a viditeľne. Toto Dieťa nás učí, ako dať náplň a zmysel každodennému klopoteniu i celoživotnej existencii: ono kladie lásku za vrcholný zákon ľudského spolunažívania, prináša aj dnešnému ľudstvu pokoj. Pokoj ľuďom dobrej vôle. Pokoj, ktorý pramení v pokoji srdca a svedomia. Božia láska k nám si vyžaduje našu odpoveď, a to lásku, porozumenie, vzájomné odpúšťanie. Nie zvady, nie sebeckú chamtivosť, nie závisť ani nenávisť medzi jednotlivcami, ktorá sa potom šíri medzi skupinami a národmi a stáva sa „zrážkou civilizácií“, ba aj vojnou. Aj dnes nech je Betlehem mestom pokoja, „mestom chleba“. Nech na svete nebude miesta pre nepriateľstvo a tým menej pre tanky. Betlehemské Dieťa prináša tento pokoj v ľudskom srdci. Jedine ono má moc oslobodiť človeka od nenávistí a hriechu, jedine malý Ježiš je Spasiteľ, Osloboditeľ všetkých ľudí. To Dieťa je aj dnes „knieža pokoja“, lebo nám prináša pokoj duše, ktorý sa má rozlievať na naše okolie, na rodiny, na dediny a na celú spoločnosť.

Vo vnútornom pokoji srdca, ktorého prameňom je betlehemské Dieťa, nájdeme aj my radosť a šťastie. Ak máme ten pokoj, tak nás nerozrušia nad mieru nijaké ťažkosti. Nájdeme prameň ozajstnej radosti, objavíme aj zmysel Vianoc, našich darčekov, rodinnej uvoľnenej nálady a dobroty, ktorá sa zmocňuje všetkých nás.

Drahí rodáci, prebime sa cez pavučinu každodenného materializmu a nájdime cestu k tajomnému jadru Vianoc. V duchu sa zastavme pred tým nevinným Dieťaťom v jasliach, kde leží sám vtelený Boh-Láska. V tichom zamyslení otvorme mu srdce, aby sa z jeho srdca mohla nám preliať do duše láska, odpustenie, pokoj, Naraz všetko ostatné dostane svoj význam a bude prameňom radosti: aj stromček, aj sviečky, aj dary, aj koledy. Budeme sa nielen cítiť akosi lepšími, ale nimi aj budeme. Lebo v našich srdciach sa znovu akoby narodil Boh-Láska. A my tú lásku prejavíme aj k núdznym, ktorí nemajú ani na tie darčeky a hladujú po ľudskom bratstve.

Betlehemské Dieťa, ako hovorí Ján, „prišlo k svojim, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1,10).

Drahí krajania, prajem vám všetkým zo srdca požehnané vianočné sviatky, plné vnútorného pokoja. Nech Vás žehná všemohúci Boh, Otec, Syn a Duch Svätý!

::prehrať audio::

Zdroj: www.tkkbs.sk