Zoznam

Ukazujem 1 - 100 z 157 výsledkov.
Položiek na stránku 100
z 2

Vysielané sv. omše

« Späť

Loretánske litánie

Loretánske litánie

Loreto – pôvodne vrch v neobývanom kraji Talianska (kraj Picénum, 24 km od Ancony). Rástol na ňom divý vavrín, vytvárajúci vavrínový háj. Vavrín je po latinsky „laurea“. Vrch s vavrínovým hájom bol majetkom panej, nazývanej Laureta. Aj z jej mena, napokon s tým istým základom ako „lauretum“, mohol vzniknúť názov mesta. Z latinského „Lauretum-Laureta“ je ľudové Loreto, najprv názov hája, neskôr mesta.

Už okolo r. 1100 bol v Lorete mariánsky chrám, ktorý sa stal vyhľadávaným pútnickým miestom. V r. 1204 preniesli do Loreta z Trsatu v Dalmácii zázračný mariánsky obraz, portrét Božej Matky, a nazaretský domček.

Podľa J. Kútnika Šmálova (Litánie Loretánske) prvá písomná správa o prenesení posvätného nazaretského domčeka je až z r. 1465-1473. Pripisuje sa Petrovi Teramanovi, duchovnému správcovi loretánskej pútnickej svätyne. Odvoláva sa v nej na starú miestnu tradíciu. Tak vlastne legendárnosťou nahrádza historickosť.

Na vzniku loretánskej „Santa casa“ mali účasť tri faktory: túžba po relikviách po Panne Márii, legendy o nich a snaha nájsť predmet na skonkretizovanie kultu Panny Márie. Ako sa stavali betlehemy, krížové cesty, kalvárie, tak sa postavil aj nazaretský domček Svätej Rodiny, aby sa okolo neho sústreďoval mariánsky kult. Teda Loreto ako historický fakt (staré mariánske pútnické miesto) treba rozlišovať od Loreta ako legendy („Santa casa“). Tu treba poznamenať, že františkán Prosper Viand ju v r. 1938 archeologicky preskúmal a skonštatoval, že nemôže byť pôvodným nazaretským domčekom. Loreto ako legenda bolo iba vonkajším podnetom pre vnútorný zážitok.

To, čo Loreto predstavuje nábožensky, je fakt viery vo Vtelenie Božieho Slova a v Božie materstvo Panny Márie. A tento fakt sa ani priamo, ani nepriamo neviaže na nijakú stavebnú pamiatku, aj keby bola dokázateľne autentická. Nie je podmienený nijakou relikviou ani nie je od nej závislý, aby stál alebo padol podľa toho, či relikvia je, alebo nie je autentická. Pravosť relikvie je otázka histórie a archeológie, nie viery.

Dnes kaplnka stojí uprostred veľkej baziliky, s výstavbou ktorej sa začalo v roku 1476. Mramorové obloženie okolo Svätého domu nahradilo jednoduché tehlové steny, vymurované ľuďmi z obce Recanati (zač. 14. st.).

 Čierna socha Panny Márie bola vyrezaná podľa návrhu E. Quatriniho v r. 1922 L. Celanim z libanonského dreva, pochádzajúceho z Vatikánskych záhrad. Nahradila tak pôvodnú sochu zničenú pri požiari v r. 1921. Čierna Madona je zaodetá do nádherného rúcha, matka aj dieťa majú na hlave koruny.

Interiér baziliky je v tvare latinského kríža (93 x 60 metrov). Má hlavnú loď a dve bočné, ktoré sú od nej oddelené 12 stĺpmi. „Srdcom“ interiéru je Svätý dom.

Vo výklenkoch baziliky sú kaplnky jednotlivých národov s prekrásnymi freskami. Slovanská kaplnka predstavuje maľby Biagio Biagettiho, zobrazujúce výjavy zo života sv. Cyrila a Metoda, apoštolov slovanských národov.

V roku 1554 prišli do Loreta jezuiti, ktorí horlivo šírili úctu k Svätému domu a už skôr jestvujúce loretánske litánie. Vďaka nim vznikli v mnohých krajinách napodobneniny loretánskej kaplnky (Loreta) s vlastnými púťami. Na Slovensku je to Bratislava (2), Kremnica, Levoča, Nitra, Prešov, Skalica a Žilina.

V priebehu storočí sa Loreto stalo obľúbeným cieľom pútnikov. Známymi pútnikmi boli napr. básnik Torquato Tasso, filozof René Descartes a pápež Pius IX., ktorý tu putoval z vďačnosti, že bol vyliečený z epilepsie a mohol prijať kňazské svätenie. Pápež Ján XXIII. putoval do Loreta 4. októbra 1962. Na púť do Loreta prišiel 8. septembra 1979 aj pápež Ján Pavol II.

Svätá Rodina z Nazareta je vzorom a strážcom všetkých kresťanských rodín. Preto vzývajú Pannu z Loreta ako patrónku svojich rodín a domovov.

Loreto sa v priebehu stáročí stalo obľúbeným pútnickým miestom, ktoré navštevujú milióny pútnikov z celého sveta. Svätý dom ako významná relikvia je pre pútnika príležitosťou i poznaním meditovať o jej hlbokých biblicko-teologických posolstvách, zameraných na tajomstvo vtelenia a zvestovania spásy ľudstva.

Zdroj: Slovo 02/2006
Autor: PaedDr. František Dancák

 

Pôvod Loretánskych litánií

Pápeži a cirkevní hodnostári, cisári a králi navštevovali toto posvätné miesto, aby Pannu Máriu obdarovali a vyprosili si od nej dary potrebných milostí. Boli tu aj umelci ako Michelangelo a Mozart, vedci Galileo Galilei a Descartes, ale aj objavitelia, ako Krištof Kolumbus, tí všetci si pred obrazom Panny Márie pokorne pokľakli a pomodlili sa svoje Zdravas.

Návšteva Svätého domu je veľkým duchovným zážitkom. Sčernené múry s fragmentmi fresiekzo 14. a 15. storočia a oltár s Pannou Máriou s nápisom Hic verbum caro factum est - Tu sa slovo stalo telom, pôsobia prekvapujúco prosto. Rozprávajú o skromnosti a pokore Matky Božej. Santa Casa je to pravé miesto na rozjímanie a modlitby. Je to aj miesto inšpiratívne. Odtiaľto sa pred viacerými storočiami začali šíriť oslavné spevy na Pannu Máriu ako Bohorodičku, známe ako Loretánske litánie.

Najstaršie, doteraz známe mariánske litánie, pochádzajú z XII. storočia. Mali jednoduchý princíp. Pričleňovali sa k nim metafory na Pannu Máriu. Vo včasnom stredoveku sa mariánske litánie neujali. Ujali sa však litánie, ktoré sa modlievali a spievali v Lorete. Podľa tohto pútnického miesta dostali aj pomenovanie a časom nadobudli všeobecnú platnosť.

Prvý, doteraz známy nápev Loretánskych litánii, zložil Constanzo Porta, regenschori v Lorete a vydal ho v roku 1576. Tieto litánie sa spievali v loretánskom dóme na vigíliu a sviatok Panny Márie. Sixtus V. ich obdaril roku 1587 odpustkami v bulle Redituri. Benedikt XIV. ich schválil spolu s litániami ku všetkým svätým a povolil ich používať pri verejných bohoslužbách. Tak sa stali jedinými oficiálnymi mariánskymi litániami s potvrdením najvyššieho učiteľského úradu Cirkvi.